Poľovníctvo nie je o bezhlavom zabíjaní zvierat

Poľovníctvo je často vnímané ako činnosť, v ktorej ide o to, uloviť akékoľvek zviera, ktoré poľovník z posedu uvidí. Takto charakterizovať však môžeme maximálne pytliactvo.  Ak totižto niekto robí poľovníkom zlé meno, sú to práve pytliaci.

K prírode a zvieratám sa poľovníci správajú s úctou a rešpektom

Poľovníci totižto nevysedávajú na posedoch so zbraňami vybavenými kvalitnými puškohľadmi a nestriehnu na akýkoľvek pohyb. Áno, regulácia divej zveri je súčasť poľovníctva, ale rovnako tak aj starostlivosť o jej zdravie, zveľaďovanie svojho revíru, či udržiavanie prirodzeného prostredia pre zver.

Opýtajte sa nejakého poľovníka, ktorý pochádza z rodiny, v ktorej sa poľovníctvo prakticky „dedí“ z generácie na generáciu ako by vám túto svoju činnosť opísal. Zrejme nebude rozprávať o najmodernejších zbraniach a technike, ktorá pomáha vždy trafiť cieľ. Skôr si vypočujete niečo o láske a úcte k prírode, zvieratám a taktiež aj ich ochrane.

Poľovník sa riadi mnohými zásadami

Skutočný poľovník si nekupuje napríklad výkonné nočné videnie preto, aby sa stal obávaným „predátorom“, ktorý uloví každé zviera, ktoré mu skríži cestu. Kupuje si ho preto, aby mohol zver vo svojom revíre pozorovať aj v noci, keď je často najaktívnejšia a mal prehľad o zmenách vo svojom revíre.

K poľovníctvu tak patrí etiketa, zvyky, disciplína, poctivosť a čestnosť. To platí tak ku vzťahu k zvieratám ako aj ku kolegom poľovníkom. Na rozdiel od pytliakov, poľovníci dodržiavajú zákony a neporušujú zákazy lovu. Nelikvidujú, ale starajú sa o zveľaďovanie svojho revíru.

Aj keď príde k samotnému lovu, stále sú určité pravidlá, ktoré správni poľovníci dodržiavajú. Pred samotným stlačením spúšte musia zver bezpečne rozoznať a vystreliť tak, aby zvieraťu nespôsobovali predlžovanie utrpenia. Platí aj, že na samice s mláďatami sa nestrieľa!

Zdroj obrázka:

Autor: Steve Oehlenschlager / Shutterstock.com